Juraj Sabol o tvorbe Haugovej
Do poézie vstúpila v zrelom veku. Po časopiseckej príprave v literárnych periodikách knižne debutovala básnickou zbierkou Hrdzavá hlina ešte pod pseudonymom, jej dievčenským menom, Mila Srnková. Tu sa predstavila krehkou intímnou a prírodnou lyrikou, objavujú sa tu aj reflexie o ľudskom šťastí, o láske, medziľudských vzťahoch i o smrti. Obrazy prírody spoluvytvárajú psychický stav lyrického subjektu. Využíva voľný aj rytmizovaný verš.
Ďalšou významnou zbierkou je kniha Čisté dni, kde upriamuje svoj „ženský hlas“ do zložitých zákutí ľudskej duše, do spletitých „jaskýň“ vnútorného sveta človeka. V prevažnej väčšine básní možno postrehnúť frekventovanie tzv. kľúčových slov a symbolov, ktoré sú súčasťou metaforických obrazov (hlina – zem – brázda - stopa; korene - kamene - skaly; koža - dotyk - dych - vášeň - chvenie - láska; rana - jazva; vzlyk- šepot- mlčanie; život - sen - krása - citová pamäť i život - smrť a bolesť). Témou je láska, videná a preciťovaná lyrickou hrdinkou, ktorá stojí aj nad smrťou.
Mráz preteká krajinou.
Hviezdy nerovnako svietia.
Žena prekročí mŕtveho muža
a ide za láskou.
Lásku tu nestvárňuje ako čosi idylické, ale ako dramaticky prežívaný cit. Celou knihou sa vinie nežná erotika.
Do centra autorkinej pozornosti sa dostal vzťah ženy a muža aj v zbierke Praláska. Už názov vyjadruje, že láska sa tu chápe ako čosi univerzálne, čosi, čo tu vždy bolo.
Jej nateraz posledná zbierka Alfa Centauri je spoveďou praženy Alfy o vášnivo krutej láske a bolesti a o ťažobe ľudského bytia. Objavuje sa tu motív pamäti z jaskýň, personifikovaný obraz hliny, ktorá čaká na pohyb, či obraz sveta, ktorý sa rozširuje bolesťou.
Hlina nehybne čaká (zo zb. Alfa Centauri)
Pamäť z jaskýň.
Tak blízko lásky…
Ako smrteľne nezraniť?
Čo je to písať báseň?
Stavať si dovnútra
ešte jedno telo?
Prútené hniezdo, kamenný
príbytok , teplé zimovisko…
Katedrálu ženy z peria krídel…
Stopu vo vlasoch Lovkyne ?
Na mojom hrdle
vlhký zvierací dotyk
( korisť prestáva byť
plachou ), len náznak krvi,
len jemné laso...
presne mierená
rana, vždy nesie
v sebe časť toho,
kto stratil.
Hlina nehybne čaká na pohyb.
Znaky tvorby: presnosť a kultivovanosť výrazu, mýticko – vesmírne paralely (napr. tajomná konfigurácia súhvezdia Centaurus v zbierke Alfa Centauri), výtvarné videnie (mala úzky vzťah k výtvarnému umeniu), citácie z tvorby iných autorov (báseň Za očami - inšpirácia Jánom Ondrušom alebo odkaz na knihu Lawrenca Ferlinghettiho Smutná nahá jazdkyňa :
skrytá poloskrytá za kmeňmi stromov
na Magrittovom obraze, smutná nahá
jazdkyňa v medzerách medzi perom
a papierom.
(zbierka Dáma s jednorožcom)
Haugová otvorila socialistickým realizmom tabuizované témy v slovenskej literatúre – napr. vzťah muža a ženy, erotické a temné vrstvy ľudského nevedomia, existenciálne výpravy do seba (zbierky Praláska, Alfa Centauri, Dáma s jednorožcom).
Ako prekladateľku ju zaujala okrem iného japonská poézia. V jazykovej spolupráci s Fumiko Kuwahara pripravila slovenské výbery zo starojaponskej poézie Neskoro je, neodchádzaj a výber z poézie Š. Tanikawu Poludnie duše .
Stiahnuté 23.1.2014, dostupné na stránke: https://jurajsabol.sk/studijny_material/4_rocnik/sloven_poez_60-90r_20stor/spisovatelia/haugova_4a_oravcova_dzurendova.htm